Stopom do Turecka part.1

 Stopom do Turecka part.1

Tento článok bude o mojej ceste za dobrodružstvom, počas ktorého som zažil veci dovtedy nevídané. Táto cesta sa udiala v júni 2012 a trvala cca. 3 týždne. Spoločne s mojou spolucestovateľkou sme prežili krásne chvíle plné neobyčajných spomienok. Nie nadarmo sa hovorí, že spomienky majú vatčšiu hodnotu ako čokoľvek materiálne. Ale keďže tento blog nenesie titulok „romantické poviedky ala zaľúbení upíri“, prejdime radšej k samotnej ceste.

Ako obvykle som sedel znudene doma a pozeral nejaké tie „náučné“ programy v televízore a bol sám so sebou spokojný, lebo som pred nedávnom úspešne zmaturoval. Vo chvili keď program vystriedali reklamy uvedomil som si, že od mojich poslednýchciest ubehla dlhá doba, a zase som začal cítiť pocit stereotypu, ktorý sa  asi nikdy nenaučím zvládať. Vykašlal som sa na „náučný“ program typu „Brainwashing TV“ a klikol na Hedvábnu stezku. Ako som tak čítal diskusie o spolucestovaní, nič sa mi nepáčilo a rozhodol som sa založiť nový príspevok. Môj cieľ bolo Turecko alebo Španielsko. Zrozumiteľne som napísal koho hľadám, kam chcem isť a iné potrebné detaily. Neprešla dlhá doba a na moje prekvapenie sa mi ozvalo zopár ľudí. Nakoniec „výberové konanie na spolucestovateľku“ s prehľadom vyhrala, ako ináč, holka z Česka :). Neviem prečo, ale rovnaký inzerát som dal aj na slovenskú stránku a tam mi odpísalo len jedno dievča a tá ďalej ani neodpisovala. Začínam si myslieť, že Slovenky a stopovanie nejdú dohromady. Na rozdiel od môjho predchádzajúceho tripu do Paríža, tento krát sme mali dostatok času na prípravu. Ako tak maili pribúdali, začal sa konkrétne rysovať aj náš plán cesty do Turecka. Pôvodne sme mali v pláne ísť až do Gruzínska čo sme nanešťastie neuskutočnili. Bola to z veľkej časti moja chyba a teraz to aj ľutujem, ale pokiaľ nenastane "prorokmi" ohlasovaný koniec sveta, stále je čas tento plán uskutočniť :). Ako vraví jeden múdry človek:  “Minulosť nezmeníš, ale môžeš ovplyvniť budúcnosť.“  

Stopom do Paríža part.2

Stopom do Paríža part.2

Do Paríža sme dorazili asi o 10 AM. Trvalo nám to necelé dva dni, vystriedali sme viac ako 5 kamiónov, skoro zamrzli na benzínke a teraz sme konečne boli na predmestí Paríža. Pravdupovediac, vôbec sme netušili kde sme a tak sme zvolili najlepší spôsob, ako sa dozvedieť našu polohu, a to spýtať sa. Ochotní ľudia na recepcii hotela kde sme sa pýtali nám dokonca  dali mapku a ukázali smer na najbližšiu stanicu. Hela napísala našej CouchSurferke, u ktorej sme mali stráviť najbližšie dve noci. Vybrali sme sa na spomínanú stanicu, prechádzali sme okolo obrovského kamenného mosta, ktorý obklopovali jesennými farbami  žiariace stromy. Bol to naozaj pekný pohľad. Cesta na stanicu nám trvala asi 15 min. Kúpili sme si lístky na „nadzemku“ a vybrali sa do centra Paríža. Medzičasom odpísala naša Couchsurferka , ktorá sa zhodou okolností tiež volala Helena :). Napísala, že je ešte u lekára a stretneme sa v centre za pár hodín. Ako cesta vlakom ubiehala, podľa budov naokolo sme videli,  že sa stále viac a viac približujeme k centru. Vystúpili sme na stanici metra blízko Sieny. Mojím prvým cieľom bolo osláviť šťastný príchod do Paríža. Rozhodol som sa, že to spravím typicky Francúzky a to kávičkou a croisantom :). Dlho som nečakal a hneď som si sadol do kaviarne, kde som mohol úspešné označiť cieľ za splnený :). Paríž sme ani ja, ani Hela nepoznali, ale turistické tabuľky nesklamali, a tak sme si za prvý cieľ našej cesty vybrali Notre Dam. Ten Parížsky je o dosť známejší ako jeho kolega v Strasbourgu, asi zásluhou Victora Huga, ale veľkosťou ho predčí jeho menej známy menovec. Húfy turistov sa hrnuli z každej strany a tak sme v tomto nepríjemnom obkľúčení s ťažkými „báglami“ na chrbte zvolili „ústup“ na blízku lavičku.

Stopom do Paríža

Stopom do Paríža part.1

  

Tak a konečne začínam sériu článkov o tom, o čom je aj názov blogu, o stopovaní. Tento „spôsob“ cestovania určite nie je pre každého, ale kto vyskúša neoľutuje :). Stále som mal potrebu cestovať, ale v mojom okolí nebol nikto, kto by mal podobné záujmy. Začal som browsovať po nete až som našiel stránku kde si ľudia, ktorí nemajú s kým isť, nájdu svojho cestovného partnera. Ako študent strednej som mal kopu času, a ako som tak čítal „inzeráty“ na spolucestovateľa, jeden ma hneď zaujal. Pre mňa vtedy ešte neznáma holka z Česka, hľadala osobu, ktorá pôjde stopom do Paríža. “Hmm stopovanie som ešte neskúšal,“ pomyslel som si a hneď som jej napísal mail, aby sme vymenili detaily cesty a nejaké info o sebe. Moja prvá spolucestovateľka sa volala Hela a mala tak isto ako ja 19 a študovala prvý ročník VŠ. Na trip mala len pät dní kvôli nabitému rozvrhu v škole. Po pár vymenených mailoch nám obom bolo jasné, že spolu vyrážame do Paríža :).Cestu sme mali začať za približne 4 dni, počas ktorých sme usilovne pripravovali plán cesty. Pravdou je, že keď idete stopovať, nedá sa nič vopred naplánovať, ale aspoň sme sa dohodli kde sa stretneme, rozdelili sme si kto čo berie a tak. Ja som mal na starosti automapu, ktorá sa veľmi hodila a nikdy nechoďte stopovať bez nej. Mám ju doteraz a má za sebou viac ako len tento stopovací trip a je naozaj v hroznom stave, ale stále ju brávam na cesty :). Dni do začiatku cesty plynuli, s Helou sme mali všetko dohodnuté, a keď prišiel posledný deň pred cestou bolo načase oboznámiť s mojim plánom mamku :). Zvolil som stratégiu veľmi razantnú. Okrem klamania, že idem busom atď., som zvolil priamu cestu :). “Mami, zajtra idem do Paríža,“ povedal som a ona na mňa pozerala ako na šialenca. Ani sa jej nečudujem :).“A to ako tam ideš ?“ spýtala sa a ja som odpovedal pravdivo, že to ešte presne neviem. Nasledovala ďalšia otázka: „ A s kým tam ideš ? “ a moja odpoveď bola rovnaká, že tiež ešte moc neviem, lebo sa nepoznáme :). Potom nasledovali ďalšie otázky podobného tipu zakončené tvrdením že som šialenec :). Mamka ale vedela, že som už bol vo svete viac krát odkázaný sám na seba a tak po chvíľke uznala, že síce som blázon, ale nech idem.

Anglicko

 Londýn a Brighton

Tento článok bude o mojich tripoch do Anglicka, konkrétne Londýn a Brighton. Prvý krát som Anglicko navštívil keď som mal asi 12 rokov, túto možnosť som mal vďaka mojej tete ktorá tam dlhé roky žije. Býva síce na severe, blízko Leeds, ale navštívili sme aj Londyn. Toto bola moja prvá navsteva nejakej svetovej metropoly, ako ešte mladému chlapcovi sa mi všetko zdalo obrovské :).Pamätám si ako sme sa išli previesť na London Eye a podobné turistické atrakcie. Anglicko som navštívil celkom 5 krát, a vždy som objavil niečo nové.

Moja druhá výprava do Londýna prebehla v roku 2011 , keď som mal 19 rôčkov. Tento krát som išiel sám ako sa vraví na prieskum :).Kvôli obmedzenému času, a fin. prostriedkom som mal túto cestu aspoň po stránke ubytovania a dopravy dopredu precízne pripravenú. Letenky môžete kúpiť zákupit na odkazovanom portály.

Letel som z BA na Londýnsky Stansted. Toto letisko je od Londýna vzdialené zhruba 60 km. Do Londýna sa môžete dostat viacerými spôsobmi, hlavne záleží kam do Londýna potrebujete ísť. Najlacnejšia alternatíva je autobus napr. National Express, ktorým jazdím aj ja a môžem odporučiť. Máte tam WiFi, širokú ponuku zastávok, odchádza každých 15 min. Lístok kúpite v letiskovej budove ,alebo priamo u šoféra za 10 libier/ jednosmerný.  Pokiaľ chcete ísť do centra odporúčam spoj A10 na Victoria Station. Cesta by mala trvať 90 min, berte to z rezervou ,lebo doprava cez centrum Londýna môže byt hrozná.

Druhá alternatíva je vlak, ktorý jazdí každú chvíľu priamo z letiska. Jeho cena je vyššia ,ešte som ho nepoužil. Jeho výhoda je veľmi krátka doba cesty, takže ak sa ponáhľate odporúčam zvoliť radšej vlak.

Všetky informácie o doprave zo Stanstedu nájdete na: 

National Express bus 

Stansted airport 

Ako som sa stal výmenným študentom v USA part.2

Ako som sa stal výmenným študentom v USA part.2

NYC, Empire state building

Ako som vravel je tu part.2 kde budem písať už priamo o pobyte v USA. Naša posledná skupinka odlietala 2.9.2010 a bolo nás asi 10.Pred sebou sme mali 9 hodinový let do NYC kde sme mali absolvovať 3 denne školenie spojené s prehliadkou mesta. Let bol dlhý ,ale prebiehal nadmieru dobre ,tí čo už mali 18 keď pôjdu pochopia ako sa dá stráviť 9 hodín v lietadle celkom veselo :)Zrazu nastala tá chvíľa keď sa podvozok dotkol zeme a zrazu sa ma zmocnilo neskutočné vzrušenie. New York ja, teraz, vážne proste úžas :)..Z letiska prišlo po nás auto, ktoré nás odviezlo do Jersey do letiskového hotelu pri Newarku. Tu sa začali moje úplne najúžasnejšie dni ever :).Bolo nás tam obrovské množstvo ,študenti s celého sveta a do toho malá skupinka CZ/SK. Viete si predstaviť koho bolo počuť najviac :).Dostali sme prednášky o tom ako sa správať a dali nám nejaké prospekty atd. a začali nám dávať papiere kto kedy a skadiaľ odlieta do svojej host-family. Samozrejme všetci svoje rodiny mali dokonca aj ja v Ohio, len ako tak pozerám na ten papier bolo tam že letím do Severnej Karolíny.“Niekde bude chyba“ , zamyslel som sa a išiel sa spýtať kam vlastne letím. Milí ľudia z CIEE povedali že prišlo k zmene a letím do iného štátu. Tu sa začal môj status študenta „Plán B“. Zase nič hrozné sa nestalo a tak mi to bolo aj celkom jedno kam pôjdem hlavne že som tam. Počas ďalšieho dna sme išli na prehliadku NYC. Ľudia poviem vám to bola najväčšia paráda :).Neviem či to bolo vyslovene tým mestom, skôr spojením všetkého: NYC, super ľudí, vedomia že za deň odlietam ani neviem ku komu :)

Ako som sa stal výmenným študentom v USA part.1

Ako som sa stal výmenným študentom v USA part.1

Tento článok bude o tom ako sa zo mňa stal výmenný študent v USA. Táto životná kapitola si zaslúži viac ako len jeden článok, a tak som sa rozhodol napísať dve časti, aby ste o nič neprišli :).Prvá bude o priebehu prípravy na cestu a všetko ohľadom vybavovania a druhá o samotnom živote v USA. Tento pobyt trvajúci  7 mesiacov ktorý som absolvoval v rokoch 2010/2011 bol môj prvý reálny kontakt s životom mimo domova a hlavne v úplne inej kultúre. Dalo mi to obrovské skúsenosti čí už jazykové ,alebo životné a doslova som cítil ako mením s „malého chlapca“ na skúsenejšieho a dospelejšieho človeka. Po návrate mi všetci hovorili ako som sa tam zmenil a viem ,že nemysleli len moju telesnú váhu ,ktorá sa spolu s mojim mentálnym vekom pohla smerom nahor :) .Nebolo vždy všetko pekné kvetinkové, vlastne málokedy to také bolo, ale s odstupom času vidím čo všetko mi tento pobyt dal. A po dlhom a nudnom prológu je načase prejsť k veci.