Stopom do Paríža part.1
Tak a konečne začínam sériu článkov
o tom, o čom je aj názov blogu, o stopovaní. Tento „spôsob“ cestovania určite nie je pre každého, ale kto vyskúša
neoľutuje :). Stále som
mal potrebu cestovať, ale v mojom okolí nebol nikto, kto by mal podobné
záujmy. Začal som browsovať
po nete až som našiel stránku kde si ľudia, ktorí nemajú s kým isť, nájdu svojho cestovného partnera. Ako študent
strednej som mal kopu času, a ako som tak čítal „inzeráty“ na
spolucestovateľa, jeden ma hneď zaujal. Pre mňa vtedy ešte neznáma holka z Česka, hľadala osobu, ktorá pôjde stopom do Paríža.
“Hmm stopovanie som ešte neskúšal,“ pomyslel som si a hneď som jej napísal mail, aby sme
vymenili detaily cesty a nejaké info o sebe. Moja prvá
spolucestovateľka sa volala Hela a mala tak isto ako ja 19 a študovala
prvý ročník VŠ. Na trip
mala len pät dní kvôli nabitému rozvrhu
v škole. Po pár vymenených mailoch nám obom bolo jasné, že spolu vyrážame do Paríža :).Cestu sme
mali začať za približne 4
dni, počas ktorých sme
usilovne pripravovali plán cesty. Pravdou je, že keď idete stopovať, nedá sa nič vopred naplánovať, ale aspoň sme sa dohodli kde sa
stretneme, rozdelili sme si kto čo berie a tak. Ja som mal na starosti
automapu, ktorá sa veľmi hodila a nikdy nechoďte stopovať bez nej. Mám ju
doteraz a má za sebou viac ako len tento stopovací trip a je naozaj
v hroznom stave, ale stále ju brávam na cesty :). Dni do začiatku cesty plynuli, s Helou sme mali všetko dohodnuté, a keď prišiel posledný
deň pred cestou bolo načase oboznámiť s mojim plánom mamku :). Zvolil som stratégiu veľmi razantnú. Okrem klamania, že idem busom atď.,
som zvolil priamu cestu :). “Mami,
zajtra idem do Paríža,“
povedal som a ona na mňa pozerala ako na šialenca. Ani sa jej nečudujem
:).“A to ako tam ideš ?“ spýtala sa a ja som odpovedal pravdivo, že to ešte presne neviem.
Nasledovala ďalšia otázka: „ A
s kým tam ideš ? “
a moja odpoveď bola rovnaká,
že tiež ešte moc neviem, lebo sa nepoznáme :). Potom nasledovali ďalšie otázky podobného tipu
zakončené tvrdením že som šialenec :). Mamka ale vedela, že som už bol vo
svete viac krát odkázaný
sám na seba a tak po chvíľke uznala, že síce som blázon, ale nech idem.