Ako som sa stal výmenným študentom v USA part.2

Ako som sa stal výmenným študentom v USA part.2

NYC, Empire state building

Ako som vravel je tu part.2 kde budem písať už priamo o pobyte v USA. Naša posledná skupinka odlietala 2.9.2010 a bolo nás asi 10.Pred sebou sme mali 9 hodinový let do NYC kde sme mali absolvovať 3 denne školenie spojené s prehliadkou mesta. Let bol dlhý ,ale prebiehal nadmieru dobre ,tí čo už mali 18 keď pôjdu pochopia ako sa dá stráviť 9 hodín v lietadle celkom veselo :)Zrazu nastala tá chvíľa keď sa podvozok dotkol zeme a zrazu sa ma zmocnilo neskutočné vzrušenie. New York ja, teraz, vážne proste úžas :)..Z letiska prišlo po nás auto, ktoré nás odviezlo do Jersey do letiskového hotelu pri Newarku. Tu sa začali moje úplne najúžasnejšie dni ever :).Bolo nás tam obrovské množstvo ,študenti s celého sveta a do toho malá skupinka CZ/SK. Viete si predstaviť koho bolo počuť najviac :).Dostali sme prednášky o tom ako sa správať a dali nám nejaké prospekty atd. a začali nám dávať papiere kto kedy a skadiaľ odlieta do svojej host-family. Samozrejme všetci svoje rodiny mali dokonca aj ja v Ohio, len ako tak pozerám na ten papier bolo tam že letím do Severnej Karolíny.“Niekde bude chyba“ , zamyslel som sa a išiel sa spýtať kam vlastne letím. Milí ľudia z CIEE povedali že prišlo k zmene a letím do iného štátu. Tu sa začal môj status študenta „Plán B“. Zase nič hrozné sa nestalo a tak mi to bolo aj celkom jedno kam pôjdem hlavne že som tam. Počas ďalšieho dna sme išli na prehliadku NYC. Ľudia poviem vám to bola najväčšia paráda :).Neviem či to bolo vyslovene tým mestom, skôr spojením všetkého: NYC, super ľudí, vedomia že za deň odlietam ani neviem ku komu :)

 

NYC, nasa CZ/SK skupinka na lodi

NYC, pohlad z lode

NYC, Ja a Statue of liberty

NYC

NYC, nasa chlapska skupinka

ATL, cesta do Atlanty

Za ten deň sme stihli obehnúť naozaj asi všetko čo sa v NYC vidieť dá. Vyliezli sme na Empire State potom nasledovala plavba loďou okolo Statue of Liberty a ďalej sme išli na Times Square, kde sme aj dostali večeru v Planet Hollywood. Určite je v New Yorku toho viac na videnie ,ale vzhľadom na obmedzený čas sme stihli myslím všetko. Presúvali sme sa v busoch a aj počas cesty nám ukazovali nejaké dôležité miesta. To sme, ale boli všetci v nálade ako po výlete do coffeshopu ,vážne sme nič nemali ,ale hrozne sme sa smiali na všetkom, úplne uvoľnená atmosféra, proste naozaj skvelý čas. Keď sme prišli plný zážitkov späť na hotel zábava pokračovala, plný hotel ľudí okolo 16-18,takže viete si predstaviť :). Najlepší boli ázijský študenti, tí čumeli do notebookov zatiaľ čo mi sme vymýšľali či nepôjdeme v noci trošku na prieskum New Yorku. Nakoniec sme nešli a na izbe sme pootvárali šampus a pripíjali na skveli rok čo nás čaká. Nakoniec dobre že sme nikde nešli ,lebo ľudia z CIEE ma zavolali že niečo potrebujú. Začal som uvažovať čo asi tak chcú šampus nevideli, nič hrozne sme nespravili. Nakoniec to boli oni čo zas niečo pohnojili. Povedali mi že opäť prišlo k zmene rodiny a že teraz letím do Georgie. Teraz som už trošku vyvalene pozeral či si robia srandu, za 2 dni som mal letieť do 3 rôznych štátov. Nemal som žiadne info o rodine kam letím ,škole proste nič. Ale veď čo niekam sa už dostanem. Ako som písal v predchádzajúcom článku o tom čo robia zo študentmi ktorým včas nenájdu rodinu. Deň pred odletom mi dali „rodinu“ ,neskôr som zistil že to bola len „papierová rodina“. Robia to aby nemuseli vracať peniaze, proste vás zoberú do NYC a tam to riešia za pochodu. No, ale vždy lepšie ako neodletieť, správne ?Medzitým „niekto“ u nás na izbe zapchal záchod a hneď sme sa stali atrakcia pre zvedavé fotoaparáty našich ázijských priateľov :)Ani sa im nečudujem keď som to videl tiež som sa na zemi smial :)Nebudem tu písať ale o upchatých záchodoch v New Yorku to si nájdite iný vodoinštalatérsky blog, ak vás to zaujíma. Večer  plynul, naša posledná noc v New Yorku a užili sme si ju naplno. Každý už vedel kam a kedy letí dokonca aj ja  ,takže bol čas zaľahnúť do postele, a niektorý ani nemuseli lebo leteli ešte v noci. Pamätám si ako spolubývajúci odišiel teraz už mojej dobrej známej na izbu, nechápem prečo :).A mňa samozrejme napadlo keď odišiel, nech si tam aj ostane a zamkol som izbu, to bolo srandy keď sa dobíjal o pár hodín dovnútra :)Zaľahli sme okolo polnoci, ale s toľkého vzrušenia málokto zaspal. Kolega z izby odlietal v noci takže to som pri ňom moc nenaspal. Môj let bol niekedy doobeda, takže ešte som dal sprchu, pobalil veci a vyrazil do neznáma. Letel som s Newarku takže som to mal kúsoček od hotela a smer bol nasledovný: NYC-Philadelphia a tam prestup do Atlanty. V lietadle pomaly opadalo vzrušenie z NYC a prvý krát ma chytili jemné obavy. Predsa len som bol v úplne v cudzej zemi, viac-menej sám , ale hneď som na to zabudol. V Atlante na letisku ma čakala local-koordinátorka v sprievode Slovenky ktorá bývala u nej. Povedali že moja rodina je odcestovaná a že par dní ostanem u nich, kým sa vráti moja host-family. Prvý večer sme išli na večeru rodičom mojej „dočasnej host-mom“. Po tom sme hrali schovávačku s nejakými deckami z ulice. Môj mozog už začínal byt preťažený informáciami, novým prostredím a všetkým a tak som išiel do postele. Úplne prvé dni je normálne, že sa budete cítiť čudne, nie vo svojej koži to je ta zmena prostredia. Na druhy deň sme išli navštíviť doktora a školu kde som sa mal zaevidovať ,alebo niečo také. Prvý nasledoval doktor kde do mňa tí „šialenci“ dali dve injekcie že vraj očkovanie :)Doktorka nemala normálne náplaste a tak som dostal nejakú detskú s macíkmi, ešte že som to mal pod tričkom :).Nasledovala cesta do školy kde budem tráviť ďalších cca. 10 mesiacov, to som sa ale zase raz sekol. V škole mi povedali , že som pre nich moc starý a že akceptujú len študentov do 18, ja som už toľko mal. Takže v NYC mi najprv zmenia tri krát za dva dni štát a keď konečne prídem na miesto zistím že škola ma ani nevezme. Proste úplná improvizácia zo strany CIEE. Nasledoval rýchly telefonát do Student Agency , ale samozrejme pre nich bolo všetko v poriadku. Ako som neskôr zistil CIEE sa musí riadiť predpismi vlády, ktoré jasne hovoria o tom, že výmenný študent musí mať informácie o škole, rodine a samozrejme mieste kam ide v určitom časovom predstihu pred odletom. A boli tam ďalšie zaujímavé predpisy, ktoré sa im nepodarilo splniť ,ale o tom neskôr. Pár dní ubehlo a ja som zatiaľ býval stále u tej istej pani, ktorá zháňala pre mňa novú rodinu. Tá do ktorej som mal ísť vyzerala milo ,ale žiaľ škola ma nechcela. Počas tejto doby, som bol v kontakte s inými študentmi v iných štátoch, aktívne som si hľadal rodinu aj ja a zvažovala sa aj možnosť , že pôjdem na druhy koniec krajiny :).Asi  v priebehu týždňa som sa dozvedel že balím a presúvam sa do novej rodiny. Teta ma odviezla pri Atlantu, kde si ma mala prevziať dcéra pani u ktorej som bal bývať. Najprv som myslel že budem bývať snov, až potom som zistil , že večer si príde po mňa jej mama :).Toto bol ďalší zo super Amerických dni, v kabriolete sme sa previezli Atlantou, ktorú som ešte takto zblízka nemal možnosť vidieť. Zaparkovali sme v nejakom obchodnom dome kde sme sa flákali a podvečer sme išli k nej domov. Stretol som aj jej muža a vážne sa mi pozdávali a bolo mi ľúto ,že si ma nenechávajú ony. Keď prišla po mňa jej mamka tak som nemal na výber a zase zobral kufor a dal sa na cestu do novej rodiny. Na ceste v aute bolo väčšinou trápne ticho ,ako ináč :).Táto rodinka mala byt zase len dočasná, kým sa nájde nová trvalá :).Ukázali mi izbu, dom , zoznámili so psami a bežné uvítacie veci :).

Homecoming

Vianocna party

Ja a moji host brachovci: Pat a Joe

Zase raz bolo toho na mňa veľa a tak som zvolil smer posteľ. V priebehu ďalšieho týždňa sme sa stále viac a viac zoznamovali a úprimne môžem povedať že to bola ta najlepšia „host-family“ , akú som mohol dostať. Jej muž bol tiež pohodák a skvele sme si sedeli. Doteraz ich považujem za moju jedinú skutočnú „host-family“. Spĺňala všetky kritéria čo výmenný študent môže čakať. Počas ďalších pár dní som dostal aj prvého host-bráchu. Chalan bol z Thajska a jeho najväčšia záľuba bolo sedieť v izbe a dávanie kečupu na všetko :).On už školu mal, len zmenil rodinu. Moja host mamka bolo Local koordinátor, takže som mal informácie vždy s prvej ruky :)..Skvele sme si sedeli, ale škola do ktorej som mal ísť bola dosť ďaleko asi 15 km a tak som sa mal zase presťahovať jej známej, ktorá bývala bližšie. Vlastne už aj ja som mal školu, len sa čakalo na administratívne veci. Po stretnutí s mojou budúcou rodinou, kde už býval jeden chalan s Brazílie sme sa všetci zhodli, že ostanem u mojej vtedajšej host-rodinky. Bolo treba ale „upraviť“ papiere, lebo v USA ma každá škola svoj okruh, s ktorého tam chodia decká. Ja som ale býval dokonca v inom okrese, meste a tak sme to spravili tak , že na papieroch som býval v rodine pri škole ale reálne som býval niekde inde :). Prešiel môj prvý mesiac v USA, ktorý by som pomenoval „sťahovavý“ .Niekedy začiatkom októbra nastal prvý deň keď som mal nastúpiť do školy :).Bola to veelka nová budova, ktorá mi pripomínala skôr nejakú administratívnubudovu. Samozrejme všade klimatizácia, skrinky čo vidíte vo filmoch, aj ja som si jednu zabezpečil, ale nikdy nepoužil lebo som zabudol heslo a jej polohu :).Prvý deň som si zvolil predmety na prvý semester. Super nie, vyberáte si predmety :).Zvolil som US pravo, posilňovňu, divadlo a zoológiu. Myslím,  že som zvolil dobré predmety boli zaujímavé, celkom dosť nových vecí som sa podozvedal. Americky školský systém je úplne iný ako náš. Takmer tam nepíšete, poznámky dostanete vytlačené na papieri. Oveľa viac sa zameriavajú na praktickú stránku veci, takže robíte labáky, sledujete videá, máte prednášky a tak. Išiel som tam s dobrou AJ ,ale zo začiatku som mal trošku problém vyjadriť čo presne chcem, ako to chcem. To vám dám jednu veľmi dôležitú radu, stále rozprávajte aj keď zle ,ale hovorte. Moja AJ sa za cca. dva mesiace posunula úplne inde. Každý deň som v škole, alebo doma plynule hovoril o všetkom možnom, takže hovorte a hovorte a zrazu si uvedomíte ,že už ani nerozmýšľate, čo chcete povedal len anglicky sa to samé sype von :).Môj najlepší kamoš bol Brazílčan, ktorého som už spomínal. Ten napríklad nerozumel skoro nič a ani nehovoril a takých exotov čo tam boli a nevedeli anglicky som poznal viac. A tí to majú ťažké lebo nerozumejú, nevedia sa dobre socializovať, v škole nerozumejú čo majú robiť atd. Mňa si ľudia na škole celkom obľúbili, nikdy som nemal problém sa socializovať,ale sú hrozne povrchný tí Amíci :). Povedia vám že zavoláme jasne ,ale neozvú sa nikdy a tak to tam bežne funguje. Ak chcete mať kopu priateľov musíte byt aktívny. U nás na škole bolo dosť výmenných študentov a všetci sme sa dobre poznali, takže sme chodievali spolu do kina, obchodných domov atd. Aj ľudia na škole ma všetci poznali, zdravili ma na chodbe, kecali sme ,alebo fajčili schovaný za školou :).Ale to boli skôr kontakty len v skole ,až neskôr som začal s niektorými podnikať veci aj mimo školy. Ináč to fajčenie dôležitá rada. V prihláške máte či ste fajčiar, alebo nie. Aj ak ste musíte dať nie , lebo vám nenájdu rodinu pravdepodobne. Ja som mal 18 takže som si mohol v pohode kúpiť cigy atd. Pokiaľ ste ešte 18 nemali môže to byt pre vás veľký problém. Ďalšia vec je ako to bude brat rodina, každá jedna moja o tom vedela a problém stým nemali, ale ako neskôr budem písať problém to bol. Ako čas plynul zúčastnil som sa Homecomingu, tradičného školského plesu, ktorý je spojený s futbalovou hrou. Samozrejme ,nikto do punču nič nenamiešal, takže zážitok dobrý ,ale nejaká extra zábava to neni. Zabavíte sa akurát keď budete vidieť Amíkov tancovať :).V škole to bolo pohode, mal som samé A-cka aj keď som sa nikdy do zošita nepozrel, proste to je úplne ľahké môžete byt v kľude :).Jediné čo mi vadilo že všetci vás tam berú ako „teenagera“ a majú potrebu vás usmerňovať atd. Toľko hlúpych pravidiel ,ako keby sme boli nesvojprávny. U nás sme na to vôbec neni zvyknutý , keď máte 17,18 berú vás ako dospelého ,ale tam nie, takže záleží od rodiny v ktorej budete akú „slobodu dostanete“. Medzi časom do školy prišli nove holky z Malajzie a Austrálie, všetci sme boli cez tu istú agentúru takže sme sa navštevovali, chodili spolu na výlety atd. Ako čas plynul , už som si začal úplne zvykať na to žít v Amerike, nečakajte že to bude hneď, mne to trvalo asi 4 mesiace, ta zmena je vážne obrovská :).S host rodinou bolo všetko v najlepšom poriadku a naozaj sme sa vzájomne obľúbili, môj host-brácho bol Thajčan menom Pat a stále vysedával v izbe, kým ja som stále všade chodil s mojou host-mamkou ,aby som videl toho čo najviac :).A neľutujem, aj keď sme išli len do potravín vždy lepšie ako sedieť v izbe, naozaj som bol rád , keď sme išli hocikam :).Aj pred nedávnom sme si spolu písali a vravela , že má nejakú holku čo tiež stále sedí v izbe :).Keď som bol unavený, alebo pozeral film, alebo som chcel byt sám tak jasne budem v izbe , ale načo som sa strepal do Ameriky keď tam mám stráviť cely čas ? Takže komunikujte, buďte aktívny, zvedavý, pýtajte sa na party a časom sa výsledok dostaví. Môj jediný problém bol , že som býval fakt ďaleko od školy takže bol problém vybehnúť niekam s deckami zo školy a tak. Pokiaľ v USA nemáte auto nepohnete sa nikde. Našťastie som sa sociálne vyžil v škole a cez víkendy som chodieval von s ostatnými Exchange študentíkmi. Stále sme spolu niečo podnikali, čí už akcie organizovane CIEE ako „climbing trip“ ,alebo vlastné. Buď sme sa len flákali, chodili do kina ,alebo sme išli na koncert môjho obľúbeného Linkin Parku. Takže sociálne som bol vyžitý dosť :).

Koncert Linkin Park

Hrozne záleží do akej lokality sa dostanete, ja som bol vo viac-menej „party menej aktívnej“ zóne. Zo Slovenska som bol zvyknutý na cluby,disco a všetky tieto veci len tu nič také nebolo a začalo mi to trosku chýbať. Moja host-rodinka vôbec nepila a tak som bol aj ja na „sucho“ :).Všetko ,ale záleží na lokalite a ľuďoch ,ktorých poznáte. Party sú všade len záleží v akej miere a čí o nich viete. Pomaly nastal koniec prvého semestra ,ktorý som zvládol na výbornú a aj napriek par veciam čo sa mi naozaj nepáčili som sa mal dobre. Začiatkom druhého semestra prišiel ,ale obrovský zlom ktorý zmenil cely zvyšok môjho pobytu.

Moja skvela host-rodinka išla na týždeň do Grécka a mne zatiaľ našli rodinku ,kde som mal ten týždeň ostať. Bolo to kúsok od školy, mohol som prejsť aj peši ,alebo ísť typickým žltým autobusom :).Na ulici býval chalan zo školy ,s ktorým sme pofajčovali v garáži a pili niečo , čomu hovoria pivo, ale skôr to chutilo ako voda :).Týždeň ubehol a moja host rodinka sa vrátila, ale nikto mi nevolal že mam ísť naspäť. Mne bolo tiež fajn, nová rodinka nemala problém mi kúpiť pivo ,alebo hocičo iné :).Dokonca mi par krát dali auto ,keď som chcel ísť do McDonaldu a pod. Spal u mňa aj Brazílsky kamoš, ktorý chcel ísť na vodku, a tak ako vzorný Slovák som mu nalial asi deci a po chvíli tuhý spal ,takže toto moc nevyšlo :).V škole som spoznal chalana Mexičana ,ktorý v USA už dlho žil. Časom sa stal môj best buddy. Chodili sme spolu do fitka, lebo moja váha začínala nekontrolovane rást a keď dosiahla 100 kg povedal som si dosť :).Pred tým sme každý deň po škole s bývalou rodinkou a Brazílčanom chodili do McDonaldu a tak moje stravovanie bol čistý fast-food, takže na to pozor. Stravovacie návyky sú tam úplne iné ako u nás, málo sa varí veľa sa navštevuje fast-food a všade sa jazdi autom, ale to je všade invididuálne. Rodina v ktorej som bol teraz bola fajn ,ale naozaj si nemohli dovoliť mat Exchange študenta. Mali nám vypnúť elektrinu a tak. Par krát som im požičal doláre ,ale nejak som to neriešil. Medzičasom som s  mojim Mexickým kamošom išiel na prvý nočný záťah, kde som exoval vodku za vodkou a nič mi nebolo, ale chalani si dali po jednej a už to bolo na nich dosť vidieť :D. Po house party sme išli clubovat, ale nakoniec sme sa vozili v super aute asi pre 6 ľudí ,niečo ako karavan :D..Bola to fakt sranda zastavili sme sa kúpiť nejaké piva a úderom rána sme sa pobrali domov. V rodine to začínalo byt stále horšie a horšie a aj môj prospech sa zhoršoval. Prvý semester takmer čisté A a teraz som prepadal. Nebolo to tým že by sa mi zmenšila inteligencia ,ale mojimi absenciami. Američania majú oproti nám hrozne málo absencií. Keď vymeškáte pár dní za mesiac už je pruser. Ja som ich vymeškal na ich zvyky dosť a tým som každý deň dostal niečo ako F za každý predmet. Problém bol ,že rodine bolo jedno že zaspím a pod. Samozrejme sa to nestavalo často z mesiaca som vymeškal možno týždeň ,ale všetko som mal riadne ospravedlnene resp. rodina vedela že som zaspal, bolo mi zle ,alebo som bol na nejakom výlete. Pamätáte keď som písal , že na papieri bývam v jednej rodine ,ale žijem v druhej ?Tak teraz som žil v tretej a ako som chýbal škola volala do inej rodiny. Asi po dvoch mesiacoch v novej rodine, kde naozaj neboli vhodne podmienky pre výmenného študenta veci nabrali veľmi rýchly spád. Zavolal som do CIEE, aby som vysvetlil čo sa deje, a že chcem aby mi našli novu rodinu. Po toľkých zmenách rodín , toto bolo prvý krát čo som o to požiadal ja.Za pár dní sa mi ozvali že fajčím, mám vymeškané hodiny  atd. Išlo o pána Simeona Rangelova, pozor na neho. Tomuto pánovi som vysvetlil ,že od kedy som priletel ma stále sťahovali, lebo nemali zabezpečenú cely čas rodinu pre mňa, fajčím od kedy som tu a mam 18 a žiadnej rodine to nevadilo. Vysvetlil som mu že veci v rodine sa zhoršujú a potrebujem, aby pre mňa našli inú. Ja som samozrejme ostal aktívny a už som raz spomínal vládne nariadenia ktorými sa musí CIEE riadiť. Bolo tam fakt veľa vecí , čo CIEE porušilo napr. že každú rodinu musia dopredu overiť  a musí spĺňať nejaké podmienky. To sa ,ale samozrejme nestalo. Nasledovalo stretnutie s mojou bývalou host mamkov, u ktorej som spokojne býval a naozaj sme sa mali radi ,len po návrate z Grécka si ma naspäť nevzali. Nie preto že by nechceli ,ale moja škola bola naozaj ďaleko a museli ma každý deň voziť do a zo školy a keď sa vrátili z Grécka povedal som že v novej rodine som spokojný. To som žiaľ ešte nevedel čo sa bude diať. Od môjho prvého telefonátu do CIEE uplynul asi týždeň a tak som zavolal zase znova ozrejmil situáciu ale pán Rangelov nie a nie počúvať ,ale potom čo som spomenul tie nariadenia o ktorých som písal ,tak prekvapivo zmenil názor a povedal ,že mi hneď idú hľadať druhu rodinu. Samozrejme CIEE volalo domov že som im volal že chcem novu rodinu ,tak doma ostalo ticho a chladno. Na druhý deň mi volalo CIEE tento krát to už bol manažér a povedal že sa rozhodli poslať ma domov. V nemom úžase som sa poštípal čí nesnívam. A tie dôvody ,ktoré uviedli. Ževraj som neprispôsobivý a fajčím :).Tak oni ma sťahujú s rodiny do rodiny nič im nehovorím od začiatku boli snimy nejaké problémy a keď už som sa konečne rozhodol ozvať ,tak som neprispôsobivý. A to že fajčím, rodine ani nikomu nevadilo a neporušoval som žiadny zákon, takže nechápem prečo to vadilo niekomu kto ma ani nepozná osobne. Zaujímavé , že sa takto náhle rozhodli keď som im spomenul tie nariadenia a pripomenul im ako ich od začiatku porušovali. Ihneď som zavolal na našu Ambasádu v USA ,kde som sa dozvedel že o pánovi Rangelovy už počuli ,ale že žiaľ nemôžu nič robiť. Začal som študovať zmluvy všetko, zistil som že je veľmi výhodné napísaná. CIEE si vyhradzuje právo vylúčiť kohokoľvek z programu. Najprv vám pošlú Warning letter , potom druhý a na tretí vás vykopnú. Ako ďalší argument použili môj zlý prospech. To som im hneď vysvetlil , že ide o tom že škola nevie ani kde bývam  keď chýbam,  hneď mi dajú F. Na druhý deň som doniesol do školy ospravedlnenky a tým sa môj prospech ihneď dal do normálu, ale to už ich nezaujímalo. V poslednú noc som sa zbalil, kamoš ma odviezol do hotelu a na druhy deň som letel. Všetko sa to udialo tak rýchlo, že som si to ani nestíhal uvedomovať.

Toto je koniec môjho príbehu. Určite je toho viac, čo by sa dalo napísať, ale toto je to hlavné. Stále si píšem s mojou host-mamkov, stou ktorá bola moja jediná pravá host-family a písala, že som nemal odisť od nich ,že ma mali radi a keď som odišiel všetko sa zmenilo. Nakoniec chcem poďakovať mojim rodičom vďaka ktorým som mal túto možnosť a každej jednej host-rodine u ktorej som bol. Oni to totiž robia zadarmo, takmer všetky peniaze idú agentúre, s ktorou ako vidíte to môže byt všelijaké. S odstupom čašu to vidím pozitívne tento pobyt mi naozaj veľa dal.

Toto je moj prvy blog, takze budem vdacny za kazdy feedback.Dakujem  :)