Stopom do Turecka part.1

 Stopom do Turecka part.1

Tento článok bude o mojej ceste za dobrodružstvom, počas ktorého som zažil veci dovtedy nevídané. Táto cesta sa udiala v júni 2012 a trvala cca. 3 týždne. Spoločne s mojou spolucestovateľkou sme prežili krásne chvíle plné neobyčajných spomienok. Nie nadarmo sa hovorí, že spomienky majú vatčšiu hodnotu ako čokoľvek materiálne. Ale keďže tento blog nenesie titulok „romantické poviedky ala zaľúbení upíri“, prejdime radšej k samotnej ceste.

Ako obvykle som sedel znudene doma a pozeral nejaké tie „náučné“ programy v televízore a bol sám so sebou spokojný, lebo som pred nedávnom úspešne zmaturoval. Vo chvili keď program vystriedali reklamy uvedomil som si, že od mojich poslednýchciest ubehla dlhá doba, a zase som začal cítiť pocit stereotypu, ktorý sa  asi nikdy nenaučím zvládať. Vykašlal som sa na „náučný“ program typu „Brainwashing TV“ a klikol na Hedvábnu stezku. Ako som tak čítal diskusie o spolucestovaní, nič sa mi nepáčilo a rozhodol som sa založiť nový príspevok. Môj cieľ bolo Turecko alebo Španielsko. Zrozumiteľne som napísal koho hľadám, kam chcem isť a iné potrebné detaily. Neprešla dlhá doba a na moje prekvapenie sa mi ozvalo zopár ľudí. Nakoniec „výberové konanie na spolucestovateľku“ s prehľadom vyhrala, ako ináč, holka z Česka :). Neviem prečo, ale rovnaký inzerát som dal aj na slovenskú stránku a tam mi odpísalo len jedno dievča a tá ďalej ani neodpisovala. Začínam si myslieť, že Slovenky a stopovanie nejdú dohromady. Na rozdiel od môjho predchádzajúceho tripu do Paríža, tento krát sme mali dostatok času na prípravu. Ako tak maili pribúdali, začal sa konkrétne rysovať aj náš plán cesty do Turecka. Pôvodne sme mali v pláne ísť až do Gruzínska čo sme nanešťastie neuskutočnili. Bola to z veľkej časti moja chyba a teraz to aj ľutujem, ale pokiaľ nenastane "prorokmi" ohlasovaný koniec sveta, stále je čas tento plán uskutočniť :). Ako vraví jeden múdry človek:  “Minulosť nezmeníš, ale môžeš ovplyvniť budúcnosť.“  

Stopom do Paríža part.2

Stopom do Paríža part.2

Do Paríža sme dorazili asi o 10 AM. Trvalo nám to necelé dva dni, vystriedali sme viac ako 5 kamiónov, skoro zamrzli na benzínke a teraz sme konečne boli na predmestí Paríža. Pravdupovediac, vôbec sme netušili kde sme a tak sme zvolili najlepší spôsob, ako sa dozvedieť našu polohu, a to spýtať sa. Ochotní ľudia na recepcii hotela kde sme sa pýtali nám dokonca  dali mapku a ukázali smer na najbližšiu stanicu. Hela napísala našej CouchSurferke, u ktorej sme mali stráviť najbližšie dve noci. Vybrali sme sa na spomínanú stanicu, prechádzali sme okolo obrovského kamenného mosta, ktorý obklopovali jesennými farbami  žiariace stromy. Bol to naozaj pekný pohľad. Cesta na stanicu nám trvala asi 15 min. Kúpili sme si lístky na „nadzemku“ a vybrali sa do centra Paríža. Medzičasom odpísala naša Couchsurferka , ktorá sa zhodou okolností tiež volala Helena :). Napísala, že je ešte u lekára a stretneme sa v centre za pár hodín. Ako cesta vlakom ubiehala, podľa budov naokolo sme videli,  že sa stále viac a viac približujeme k centru. Vystúpili sme na stanici metra blízko Sieny. Mojím prvým cieľom bolo osláviť šťastný príchod do Paríža. Rozhodol som sa, že to spravím typicky Francúzky a to kávičkou a croisantom :). Dlho som nečakal a hneď som si sadol do kaviarne, kde som mohol úspešné označiť cieľ za splnený :). Paríž sme ani ja, ani Hela nepoznali, ale turistické tabuľky nesklamali, a tak sme si za prvý cieľ našej cesty vybrali Notre Dam. Ten Parížsky je o dosť známejší ako jeho kolega v Strasbourgu, asi zásluhou Victora Huga, ale veľkosťou ho predčí jeho menej známy menovec. Húfy turistov sa hrnuli z každej strany a tak sme v tomto nepríjemnom obkľúčení s ťažkými „báglami“ na chrbte zvolili „ústup“ na blízku lavičku.