19. 3. 2013

Stopom do Holandska- Rotterdam


 Stopom do Holandska- Rotterdam

 

DAY.9

Ráno nás čakala cesta do neďalekého holandského mesta- Rotterdamu. Všetci sme naskákali do Paulovho auta, ktoré vyzeralo akoby absolvovalo cestu po známom Luníku. Chýbalo mu pár kovových súčiastok, vrátane strešného okna. To spôsobilo, že slečnám vzadu trošku prefúklo účesy J. Paul nás vyložil pri stanici metra, z ktorej sme sa vydali hľadať byt Jaqueline, kde sme mali stráviť najbližšie dni. Bola tam mapa a dokonca nám nejaká teta na pláne metra ukázala, kde máme vystúpiť. 




4. 3. 2013

Stopom do Holandska- Den Haag

Stopom do Holandska- Den Haag

DAY.7

Vstali sme do ďalšieho cestovateľského rána a čakal na nás presun do Den Haagu. Snažili sme sa túto cestu zvládnuť stopom, ale veľmi sa nám nedarilo. Nebolo to tým, že by nám nikto nechcel zastaviť, hitchwiki nás totiž poslala na neexistujúce stopárske miesto. Našťastie, toto údajne „skvelé miesto“ sa nachádzalo blízko vlakovej stanice, a tak sme na cestu do Haagu použili menej akčný spôsob dopravy, vlak.
V tomto pobrežnom meste v krajine tulipánov sme mali dohodnutý ďalší CouchSurfing u mladého chalana Paula. Domov mal prísť až neskôr poobede a keďže sme tam prišli už okolo obeda , mali sme dostatok časuna naše obľúbené bezcieľne túlanie po meste. Nečakane sa nám podarilo nastúpiť na električku idúcu opačným smerom ako sme chceli, samozrejme na čierno, a vystúpili sme nevedno kde. Takýmto blúdením a okupovaním lavičiek v štýle homeless sme strávili pol dňa. Veronike konečne zapípal mobil, čo znamenalo, že Paul je doma.
 
Poviem vám, že Paul bol naozaj šialený, v dobrom slova zmysle. Pracoval v neďalekom Rotterdame  a domov prišiel v spoločnosti dvoch kamarátok. Pred domom mal niekoľko prepraviek pivových fliaš , ktoré bolo potrebné zaniesť do neďalekých potravín. S Paulom sme vyzerali ako originál opilci, niesli sme po dve prázdne prepravky plné fliaš. V potravinách sme vymenili prázdne fľaše za plné,  a keďže sa podľa vedeckých štúdií musí spolu s  pitím aj jesť, hodili sme do košíka aj niečo na večeru.

Večer sme mali na programe festival ohňostrojov konajúci sa na pláži. Na túto špeciálnu príležitosť som svojej drahej polovičke pribalil do kabelky fľašu vodky. Paulovi sme ako darček doniesli plechovky Plzne, ktoré si pribalil zase on. Na piesočnej pláži sa zišiel snáď celý Den Haag a aj široké okolie.  Našli sme si svoj kúsok piesku neďaleko mora a sledovali krásny ohňostroj ožarujúci nočnú oblohu. Počas zhruba desať minútovej svetelnej show som sa venoval Veronike. Váľali sme sa v piesku, ktorý sme obaja mali po celom tele. Paul sa medzi časom venoval pivu a po romantickej chvíľke som sa ho rozhodol napodobniť. Ten moment mi pripomínal chvíle prežité v Brightone, kde som s Timom a Georgom pil na pláži a počúval vlny. Z nejakého dôvodu milujem nočné pitie na pláži J. Trošku som podcenil únavu a vodka v kombinácií s pivom  zaúčinkovala viac ako som chcel. Okolo pol noci sme si spravili viac ako hodinovú prechádzku späť k Paulovi.
 
Všetci sme polomŕtvy ľahli na gauč, ale Paul nie. Hodil po mne fľašu piva a nemal som na výber, musel som piť. Ženy už pomaly zaspávali a Paula napadlo, že si k pivu ešte zapálime joint. Začal som mať silné tušenie, že Paul sa ma pokúša zabiť. Po dopití a dofajčení som bol totálne „wasted“. Úplne mimo zmyslov som si ľahol k Veronike a ponoril sa ríše snov. 

DAY.8

Paul musel byťnapojený na nejaký mimozemský zdroj energie.Skoro ráno vstal a išiel na volejbalový turnaj. Jeho ženy ešte spali, ale podarilo sa im vstať skôr ako nám. Po predošlej noci som bol úplne zničený a vstal som až okolo obeda.

Náš dnešný program tvorila prehliadka mesta a oddych na pláži. Ako som už spomínal, pláž v Haagu mi veľmi pripomínala tú v Brightone. Dokonca tam bolo aj podobné mólo s obchodmi. Veronika chcela ostať ešte na pláži, čo sa mne nechcelo a radšej som sa išiel pozrieť okolie. Pri prechádzke po móle som si všimol, že sa tam dá skočiť bungee-jumping, ale ináč tam nebolo nič zaujímavé. 

Večer sme sa všetci vybrali do salsa clubu na pivko. Salsu mám rád na nachos, ale tancovať ju neviem, a tak som si radšej objednal pivko. Našťastie, aj ostatným sa páčil môj nápad a sadli si pri mňa. Ako bolo u Paula zvykom, aj tento deň sme zakončili pivom.

DAY.9
Náš posledný deň v pobrežnom Den Haagu. Ako program sme zvolili spánok a od Paula sme si zaslúžili titul „Najlenivejší couchsurferi“. Samozrejme, neprespali sme celý deň. Po výdatnom obede sme išli na prehliadku medzinárodného súdneho dvoru. Väčšinou je sprístupnený aj turistom, ale my sme to šťastie nemali. Mohli sme si ho aspoň odfotiť spoza mohutnej kovovej brány. Počas našej krátkej prehliadky sa tu vystriedalo niekoľko autobusov plných turistov.



Paul pracoval v Rotterdame, ktorý bol našou najbližšou zastávkou. Radostne sme prijali jeho ponuku, že nás tam na ďalší deň odvezie.