Stopom do Holandska- Rotterdam

 Stopom do Holandska- Rotterdam

 

DAY.9

Ráno nás čakala cesta do neďalekého holandského mesta- Rotterdamu. Všetci sme naskákali do Paulovho auta, ktoré vyzeralo akoby absolvovalo cestu po známom Luníku. Chýbalo mu pár kovových súčiastok, vrátane strešného okna. To spôsobilo, že slečnám vzadu trošku prefúklo účesy J. Paul nás vyložil pri stanici metra, z ktorej sme sa vydali hľadať byt Jaqueline, kde sme mali stráviť najbližšie dni. Bola tam mapa a dokonca nám nejaká teta na pláne metra ukázala, kde máme vystúpiť. 

Jaqueline pochádzala z Brazílie a striedavo bývala v Rotterdame a na Floride. Jej byt sme našli pomerne ľahko, ale dostať sa dnu také jednoduché nebolo. Bývala na najvyššom poschodí, kam viedli neuveriteľné úzke a strmé schody. S batohmi na chrbtoch to bol naozaj vrcholový horolezecký výkon. 

Ako úvodný program sme zvolili prehliadku mesta. Rotterdam sa veľmi líši od ostatných holandských miest. Počas vojny bol zbombardovaný a vybudovaný od základov. Takže sa skôr podobal na americké mesto, plné moderných výškových budov. Ja som sa snažil nájsť coffeshop, ale na rozdiel od Amsterdamu to bol celkom problém a nič som nenašiel. Veronika mala ako zvyčajne po ruke Lonely Planet, v ktorom si našla nejaké podivné domy. Vďaka tomu, že boli postavené dolu hlavou a „prilepené“ na okolitých budovách, v nich nikto nebýval. Keby som netopier určite by som do tejto lukratívnej nehnuteľností investoval.  Popri jej „zbesilom“ fotení som si odbehol do kasína, kde som ako obvykle neuspel. 

 

Po našej klasickej vegetariánsko-cestovinovej večery, sme sa v spoločnosti Jaqueline vybrali na couchsurfing zraz, konajúci sa v centre. Na podobnom meetingu v Istanbule sme stretli mnoho ľudí, ktorí boli na cestách, rovnako ako my. V Rotterdame sme boli jediní cestovatelia a zvyšok zúčastnených boli domáci. Vypili sme niekoľko pív a rozprávali sa s domácimi o živote v Holandsku. S pribúdajúcimi pivami rástla aj nálada, ale o pol noci nastal čas ísť spať. 

 DAY.10

Rotterdam bolo pre nás zatiaľ nepreskúmané mesto, čo sme sa rozhodli zmeniť. Ako prvú sme navštívili vyhliadkovú vežu, ktorá slúžila ako najznámejšia turistická atrakcia mesta. Pri nej sa nachádzal park, kde som sa pokúsil o atentát na Veroniku. Chcel som ju hodiť do malého jazierka, čo sa mi nepodarilo. Aspoň sme si ľahli do trávy a nerobili vôbec nič, čo bola hneď po cestovaní naša najobľúbenejšia činnosť. Toto mesto sa naozaj nepodobalo na žiadne iné na našom kontinente. 

Bývali sme v štvrti kde bolo mnoho prisťahovalcov, z ktorých výraznú časť tvorili Turci. To nám umožňovalo variť podobne ako v samotnom Turecku. Cestoviny ala Istanbul sa varili ako na bežiacom páse.

Tradičné flákanie bez smeru určenia sme veselo praktizovali celé dopoludnie. Nachodení a unavení sme sa vrátili späť kde nás čakal ešte výstup po schodoch. Vážne ma zaujímalo, ako sa tam ľudia sťahovali. Cez úzke chodby sme ledva prechádzali my, nie to ešte nábytok. Holandskí architekti tento problém vyriešili kladkou nad každým oknom. Nábytok potom lanami pripevnili a ručne ťahali cez okno.

Jaqueline mala doma učiteľku holandčiny, ktorú sa snažila naučiť. Tento jazyk sa mi naozaj nepáči a kto ho počul mi zrejme dá za pravdu.  Dali sme si niečo na večeru a pobrali sa do postele.

DAY.11

Ráno sme vstali skôr a čakal nás výlet do blízkej dedinky Kinderdijk, ktorá je známa svojimi veternými mlynmi. Chodil tam autobus z hlavnej Rotterdamskej stanice. Prišli sme tam skôr, a tak sme navštívili blízky obchodný dom. Tam sme na moju radosť zavítali do obchodu so spodným prádlom J. Je to jeden z mála obchodov kde chodím zo ženskou rád. Sexshop tam bohužiaľ nebol, ale aj tak som bol spokojný J.

Na zastávke čakalo mnoho zahraničných turistov, ktorí boli rovnako ako my, zvedaví na veterné mlyny. Cena lístku za autobus mi spôsobila uhundranú náladu, čo sa Veronike zrovna nepáčilo. Spiatočný lístok stál 15 EUR, to by nebolo tak veľa, ale cesta trvala slabých 20 minút.

Hundranie mi k získaniu zľavy nepomohlo, a tak som sa pokúsil neznepríjemňovať nám výlet.

Na mieste už bolo mnoho turistických autobusov, ale oblasť bola rozsiahla, takže to tam nepôsobilo preplneno. V strede lúky bol rovný chodník a na stranách bolo mnoho mlynov. Do jedného sa aj dalo ísť, samozrejme za poplatok, čo som odmietol. Tiekla tam aj malá rieka pri ktorej bolo drevené mólo, kde sa dalo sadnúť. Tam sme si dali joint, jahody, olivy a bagety. Obed to bol výdatný a bolo načase sa postaviť a trosku poprechádzať. Kinderdijk je najlepšie navštíviť v období kvitnutia tulipánov. Celá rozsiahla lúka vtedy žiari farbami a ich zásluhou cele toto miesto vyzerá krajšie.

Večer nás čakalo balenie a príprava na cestu do Belgicka. Pôvodne sme mali v pláne viac belgických miest, ale plán sme skresali len na Brusel. Couchsurfing sme mali vybavený u mladej Slovenky, huráá J.