India- letenka

  Ako som takmer neodletel

Keď sa človek chystá na mesačnú púť do Indie a Thajska, musí byť pripravený na všetko. Na každom kroku vás niekto bude chcieť ošklbať, predať vám niečo, v miestnych vlakoch strávite doslova celý deň atď. Sú to veci, ktorým sa nevyhnete a dokonca vás istým  zvláštnym spôsobom lákajú. Predsa len je predpoklad, že ak sa do Indie vydáte, nie je vašim zámerom ubytovať sa v 4* hoteli, celý deň preležať na pláži a za vaše najväčšie dobrodružstvo budete považovať jazdu v klimatizovanom autobuse po nejakom ostrove :). Pripadá vám to ako predstava dokonalej dovolenky? Tak potom mi, prosím, spravte láskavosť a ďalej nečítajte.

Kiev

Kiev

Cesta:

Do Kievu sa dá rýchlo a lacno dostať letecky. Bohužiaľ, som už ťažko pracujúci človek a  český zákonník práce neponúka extra dovolenku pre stopárov. Preto som sa rozhodol letieť. Za letenku Katowice-Kiev a spať som dal cca 50 EUR. Pre porovnanie, cesta vlakom na podobnej trase trvá 22 hodín a stojí cca 90 EUR.

Poľsko- Krakow

 Poľsko- Krakow

Day.1

Moje túlavé topánky zakotvili v Ostrave, kde bývam už takmer pol roka. Keďže tam pracujem, nemám toľko času na stopovanie, ale to ma neodradilo spraviť si malý výlet do neďalekého Poľska. Okrem vystrčeného palca som použil „obyčajný“ spôsob cestovania- vlak. Naneštasie, som si výlet naplánoval dosť blbo a pár dní pred odchodom ma zmohla choroba.

Stopom do Belgicka

 Stopom do Belgicka

Po rannom „rýchlo-balení “sme sa vybrali pri diaľnicu stopovať smerom na hlavné mesto EU- Brusel. Mali sme šťastie a takmer okamžite sme stopli osobák idúci priamo do Bruselu. Šofér bol veľmi ochotný človek a vysadil nás pri zastávka metra, odkiaľ sme sa mohli ľahko dostať až do centra. Couchsurfing sme mali dohodnutý u mladej Slovenky Lucii, ktorá tam bola na stáži pre NATO. Stavali tam nejakú veľkú vojenskú základňu a ona ju ako architektka pomáhala navrhovať.

S Luciou sme sa stretli na jednom z Bruselských námestí, kde na nás čakala spolu s jej belgickými priateľmi. Autobusom sme sa presunuli ku nej domov. V byte ich bývalo asi 5, ale všetci boli niekde odcestovaní, a tak mala byt len pre seba. Veronike sa veľmi páčil interiér a zaujímavé obrázky, ktorými si oblepili steny. Bolo vidieť, že Lucia je architektka. 

Stopom do Holandska- Rotterdam

 Stopom do Holandska- Rotterdam

 

DAY.9

Ráno nás čakala cesta do neďalekého holandského mesta- Rotterdamu. Všetci sme naskákali do Paulovho auta, ktoré vyzeralo akoby absolvovalo cestu po známom Luníku. Chýbalo mu pár kovových súčiastok, vrátane strešného okna. To spôsobilo, že slečnám vzadu trošku prefúklo účesy J. Paul nás vyložil pri stanici metra, z ktorej sme sa vydali hľadať byt Jaqueline, kde sme mali stráviť najbližšie dni. Bola tam mapa a dokonca nám nejaká teta na pláne metra ukázala, kde máme vystúpiť. 

Stopom do Holandska- Den Haag

Stopom do Holandska- Den Haag

DAY.7

Vstali sme do ďalšieho cestovateľského rána a čakal na nás presun do Den Haagu. Snažili sme sa túto cestu zvládnuť stopom, ale veľmi sa nám nedarilo. Nebolo to tým, že by nám nikto nechcel zastaviť, hitchwiki nás totiž poslala na neexistujúce stopárske miesto. Našťastie, toto údajne „skvelé miesto“ sa nachádzalo blízko vlakovej stanice, a tak sme na cestu do Haagu použili menej akčný spôsob dopravy, vlak.

V tomto pobrežnom meste v krajine tulipánov sme mali dohodnutý ďalší CouchSurfing u mladého chalana Paula. Domov mal prísť až neskôr poobede a keďže sme tam prišli už okolo obeda , mali sme dostatok časuna naše obľúbené bezcieľne túlanie po meste. Nečakane sa nám podarilo nastúpiť na električku idúcu opačným smerom ako sme chceli, samozrejme na čierno, a vystúpili sme nevedno kde. Takýmto blúdením a okupovaním lavičiek v štýle homeless sme strávili pol dňa. Veronike konečne zapípal mobil, čo znamenalo, že Paul je doma.

 

Poviem vám, že Paul bol naozaj šialený, v dobrom slova zmysle. Pracoval v neďalekom Rotterdame  a domov prišiel v spoločnosti dvoch kamarátok. Pred domom mal niekoľko prepraviek pivových fliaš , ktoré bolo potrebné zaniesť do neďalekých potravín. S Paulom sme vyzerali ako originál opilci, niesli sme po dve prázdne prepravky plné fliaš. V potravinách sme vymenili prázdne fľaše za plné,  a keďže sa podľa vedeckých štúdií musí spolu s  pitím aj jesť, hodili sme do košíka aj niečo na večeru.

Večer sme mali na programe festival ohňostrojov konajúci sa na pláži. Na túto špeciálnu príležitosť som svojej drahej polovičke pribalil do kabelky fľašu vodky. Paulovi sme ako darček doniesli plechovky Plzne, ktoré si pribalil zase on. Na piesočnej pláži sa zišiel snáď celý Den Haag a aj široké okolie.  Našli sme si svoj kúsok piesku neďaleko mora a sledovali krásny ohňostroj ožarujúci nočnú oblohu. Počas zhruba desať minútovej svetelnej show som sa venoval Veronike. Váľali sme sa v piesku, ktorý sme obaja mali po celom tele. Paul sa medzi časom venoval pivu a po romantickej chvíľke som sa ho rozhodol napodobniť. Ten moment mi pripomínal chvíle prežité v Brightone, kde som s Timom a Georgom pil na pláži a počúval vlny. Z nejakého dôvodu milujem nočné pitie na pláži J. Trošku som podcenil únavu a vodka v kombinácií s pivom  zaúčinkovala viac ako som chcel. Okolo pol noci sme si spravili viac ako hodinovú prechádzku späť k Paulovi.

 

Všetci sme polomŕtvy ľahli na gauč, ale Paul nie. Hodil po mne fľašu piva a nemal som na výber, musel som piť. Ženy už pomaly zaspávali a Paula napadlo, že si k pivu ešte zapálime joint. Začal som mať silné tušenie, že Paul sa ma pokúša zabiť. Po dopití a dofajčení som bol totálne „wasted“. Úplne mimo zmyslov som si ľahol k Veronike a ponoril sa ríše snov. 

DAY.8

Paul musel byťnapojený na nejaký mimozemský zdroj energie.Skoro ráno vstal a išiel na volejbalový turnaj. Jeho ženy ešte spali, ale podarilo sa im vstať skôr ako nám. Po predošlej noci som bol úplne zničený a vstal som až okolo obeda.

Náš dnešný program tvorila prehliadka mesta a oddych na pláži. Ako som už spomínal, pláž v Haagu mi veľmi pripomínala tú v Brightone. Dokonca tam bolo aj podobné mólo s obchodmi. Veronika chcela ostať ešte na pláži, čo sa mne nechcelo a radšej som sa išiel pozrieť okolie. Pri prechádzke po móle som si všimol, že sa tam dá skočiť bungee-jumping, ale ináč tam nebolo nič zaujímavé. 

Večer sme sa všetci vybrali do salsa clubu na pivko. Salsu mám rád na nachos, ale tancovať ju neviem, a tak som si radšej objednal pivko. Našťastie, aj ostatným sa páčil môj nápad a sadli si pri mňa. Ako bolo u Paula zvykom, aj tento deň sme zakončili pivom.

DAY.9

Náš posledný deň v pobrežnom Den Haagu. Ako program sme zvolili spánok a od Paula sme si zaslúžili titul „Najlenivejší couchsurferi“. Samozrejme, neprespali sme celý deň. Po výdatnom obede sme išli na prehliadku medzinárodného súdneho dvoru. Väčšinou je sprístupnený aj turistom, ale my sme to šťastie nemali. Mohli sme si ho aspoň odfotiť spoza mohutnej kovovej brány. Počas našej krátkej prehliadky sa tu vystriedalo niekoľko autobusov plných turistov.

Paul pracoval v Rotterdame, ktorý bol našou najbližšou zastávkou. Radostne sme prijali jeho ponuku, že nás tam na ďalší deň odvezie.

Stopom do Holandska- Amsterdam

 Stopom do Holandska- Amsterdam

Day.3

Na rozdiel od pracujúcich ľudí sme si my dvaja, vidinou dobrodružstva poháňané slobodné bytosti, s ranným vstávaním ťažkú hlavu nerobili. Keď nastal vhodný čas, otvorili sme naše ulepené oči, dali si sladký bozk na dobré ráno a vybrali sa nájsť zdroj energie do chladničky. Po výdatných raňajkách sme sa mali v úmysle celodenný prieskum mesta, ktorý neskončil práve najlepšie.

Stopom do Holandska- Cesta

Stopom do Holandska- Cesta

Tulipány,  ľahké drogy, krásne ženy tancujúce vo výkladoch a syry. Toto všetko je špecifické pre krajinu, ktorú som sa so svojimi túlavými topánkami a batohom na pleciach rozhodol navštíviť. Určíte viete, ktorú krajinu mám na mysli, ak nie, zistíte to v ďalších riadkoch.

Stopom do Turecka- Praktické informácie

 Stopom do Turecka- Info

Prehľad najdôležitejších informácií na stopársku cestu do Turecka:

1.     Plán cesty

Stopovanie odporúčam začať na SK-HU hraniciach v Rajke. Následné presun do Maďarska kde máte na vyber, či pôjdete cez Srbsko alebo Rumunsko. My sme si zvolili Srbsko a myslím. že sme zvolili správne. Skúsený stopár a zopár kamionistov nám tiež odporučilo do Bulharska prejsť cez Srbsko. Keď sa dalo stopovali sme na miestach z hitchwiki, ktoré fungovali a až na pár výnimiek ich bolo jednoduché nájsť. Pri stopovaní sa cesta naplánovať nedá a tvorí sa za jazdy, takže toto bol len príklad tej našej. Pri šťastí sa dá trasa Bratislava-Istanbul zvládnuť za 2 dni.

Stopom do Turecka part.4

 Stopom do Turecka part.4

DAY.12

Po úžasnej  noci nás ráno čakalo skoré vstávanie a balenie batohov. Rozlúčili sme sa s Ilkarom, dali si rýchlu sprchu, raňajky a ruka v ruke sme sa vydali na ďalšie stopárske dobrodružstvo. Tento krát sme mali v pláne stopovať z Istanbulu do turistami prepchatej Alanye, kde sme mali vybavený ďalší CouchSurfing. Podľa hitchwiki sa stopárske miesto nachádzalo na vzdialenej ázijskej strane, kam nás čakala dlhá cesta istanbulskými autobusmi. Naposledy sme sa rozlúčili s našou ulicou a vidali sa na cestu. Prvý autobus nás zaviedol do prístavu, kde sme si vzali loď na ázijskú stranu. Bola to naša posledná plavba Bosporom a tak sme si ju patrične vychutnávali. Po krátkej preprave sme boli na ázijskej strane, kde sme museli nájst autobus, ktorý nás dovedie na naše stopárske miesto. Keď sme po asi polhodine hľadania našli správnu zastávku, s radosťou sme zvalili batohy na zem a čakali na bus. Onedlho sme už sedeli vo vnútri a zhovárali sa s tureckým, v Rusku žijúcim obchodníkom, ktorý nám dal svoju vizitku so slovami: „Zavolajte ak budete potrebovať pomôcť.“ Cesta trvala viac ako hodinu a vystúpili sme na mieste, ktoré sa dalo považovať za miesto kde vás ani google nenájde :). Podľa hitchwiki sme mali zo zastávky na severozápad, čo nebola moc užitočná informácia. Našťastie som mal v mobile kompas a vydali sme sa spomínaným smerom. V Istanbule som mal na niektorých miestach pocit, že na nás pozerajú ako na atrakciu, ale tu som si už tým bol istý.

Stopom do Turecka part.3

Stopom do Turecka part.3

DAY.9

Ráno nás zobudili pekné vône šíriace sa celým bytom. Rozhodli sme sa vstať z posteli a ísť skontrolovať kuchyňu. Čakal nás tam Ilkar v spoločnosti jeho kamarátky z Dánska, ktorá sa mala tiež zúčastniť na CS párty. Skvelá  vôňa,  ktorá nás prebudila bola praženica, ktorú pre nás Ilkar spravil. Posadali sme sa za stôl a v naozaj medzinárodnom zložení sme sa pustili do jedla. 

 O Ilkarovaj kamarátke som sa okrem jej národnosti dozvedel, že má 23 rokov a študuje v Dánsku. Hovorila ako bola s kamarátkami v Indií a ja som ju nadšene počúval, lebo India je krajina, do ktorej určíte zavítam. Po jedle sme si išli spolu zapáliť a kŕmila ma ďalšími zážitkami z Indie. Po cigaretke som Veronike spomenul, že naša nová Dánska kamarátka je zlatá čo zrejme nebol najlepší nápad :). Na dnes sme mali v pláne návštevu Modrej mešity, Haghia Sofia a Grand bazaaru. Rýchlo sme sa vychystali a vyrazili do centra. Ako prvú sme navštívili Modrú mešitu, do ktorej sa dalo zdarma vojsť. Pred turistickým vchodom stál pomerne dlhý zástup ľudí, ale rozhodli sme sa počkať. Nakoniec sa rada hýbala naozaj rýchlo a za necelých 10 minút sme stáli pred vchodom do mešity. Tu sme si museli vyzuť topánky a ženy, ktoré mali odhalené ramená dostali šatku. Vnútro mešity pôsobilo naozaj majestátne.

Stopom do Turecka part.2

 Stopom do Turecka part.2

Keď sme mali stan rozložený, vytiahli sme spacáky a vliezli do nášho spoločného „domu“. Verča sa ma ešte na dobrú noc pokúšala uštekliť, ale po chvíli to vzdala a mohli sme ísť spať. Na rozdiel od predchádzajúcej noci pri diaľnici v Belehrade,  ma nebudili žiadne hlasy,  čo mi dovoľovalo kľudne spať.

DAY.6

Ráno nás zobudil  Ali, ktorý nám klopal na stan a vedeli sme, že nastal čas odísť. Vstávať sa nám moc nechcelo, ale v priebehu desiatich minúť sme boli pripravení nasadnúť do nášho tátoša. Ali sa medzi tým rozprával s kamarátom, ktorý šoféroval ďalší kamión. Tento krát sme mali namierené priamo do Istanbulu, kde sme mali byť v poobedňajších hodinách. Asi po 60 minútach cesty Ali a jeho kamarát zaparkovali